Minule som zaregistrovala vyjadrenie nášho najväčšieho Slováka ohľadom jeho názoru na pobyt našich vojakov v Afganistane. To ma pomklo k napísaniu tohto príspevku. Možno by sa dotyčný politik čudoval, ako máme z určitého uhla pohľadu, blízko k obyvateľom Afganistanu.
Afganistan je pre nás väčšinu Slovákov, krajina vzdialená, opradená tajomstvom, jediné čo vieme naisto je, že je to popredný producent heroínu, že prevládajúce náboženstvo je islam a ženy vyznávajúce ortodoxný islam tam nosia odpudzujúce burky.
Určite sa mnohí pamätáte fotografiu z titulnej strany National Geographic magazine z júna 1985, ktorá zobrazuje 12 ročné afganské dievča, ktoré je v čase sovietskej invázie v roku 1983 na úteku zo svojej rodnej krajiny do utečeneckého tábora v Pakistane.
Keď som prvý krát videla túto fotografiu, prvé čo ma zaujalo boli jej prenikavo modrozelené oči. Teda afganské ženy som si predstavovala všelijako, ale rozhodne nie takto.
Potom som náhodou narazila na knihu „Pochod Titanov“ od Arthura Kempa a nestačila som sa čudovať. I keď môžeme mať k osobe pána Kempa určité výhrady (svoju knihu totiž propaguje na webovej stránke ultranacionalistov), o jeho odbornosti mi neprislúcha pochybovať. Fakty, ktoré podáva táto kniha sú zaujímavé a v mnohých prípadoch šokujúce. Takto nejako som to vnímala aj v prípade tejto fotografie.
Okolo roku 2 000 pnl., podľa tvrdenia autora, obsadil územie strednej Ázie až po severnú Indiu, spod Kaukazu pochádzajúci kmeň Indoeurópanov (do ktorého radíme aj Slovanov), ktorí sami seba nazývali Árijcami. Títo vytvorili štát známy pod názvom Aryana, ktorý bol v polovici 6. st. pnl. pohltený Perzskou rísou a v roku 330 pnl. obsadil túto oblasť Alexander Veľký. V 1. st. nl. obsadili Aryanu Kušania, ázijská rasa, ktorá takmer zničila posledné pozostatky indoeurópskej kultúry a rasy. V 7. st. nl. ovládli toto územie moslimskí Arabi a v roku 1220 bol región podrobený Mongolmi pod vedením Džingischána, ktorí krajinu zdevastovali.
Podľa vymenovania týchto historických faktov vidíme, že dnešný Afganistan bola ťažko skúšaná krajina, ktorá zohráva dôležité miesto z pohľadu dejín. Je až neuveriteľné, že po tak početných vpádoch iných rás sa na území dnešného Afganistanu ešte vyskytujú zvyšky Árijcov. Títo vykazujú árijské znaky, ako blond vlasy a modré oči. 
Toto je fotografia afganských detí v utečeneckom tábore Toza-Lokai na afgansko-tadžickej hranici, 250 kilometrov na juh od tadžického hlavného mesta Dushanbe, 31. október 2001.
Prekvapuje vás to? Lebo mňa áno. Tak vzdialená krajina, o ktorej si myslíme, že s ňou nemáme absolútne nič spoločné a preto logicky, sa nás jej problémy vôbec netýkajú. Ale ono to nie je také jednoduché. Keď sa pozriem do tých smutných očí afganských detí v utečeneckom tábore Toza-Lokai, tak nemám pocit, že by nám mal byť ich osud ukradnutý.
Každý sme iba malým kúsočkom obrovského celku, ale aby sa ten celok úplne nerozpadol a ako tak fungoval, tak tieto maličké kúsočky musia predsa o sebe vedieť a navzájom si pomáhať. Trebárs aj prostredníctvom našich vojakov, ktorí pomáhajú dodržiavať právo a poriadok v tejto dnes chudobnej, ale históriou bohatej krajiny.