Keď som ešte bývala doma na východe Slovenska a bola som ešte dievčinka, strašne som sa zakaždým spolu so sestrou tešila na šibačky. Nevedeli sme od nervozity večer pred tým ani zaspať, šepotajúc si pod perinami, že koľko nás asi zajtra obleje kúpačov. Ešte predtým sme ale pripravili kraslice, poschovávali všetky hrnčeky, misky a všetko čo malo dno a uši.
Ako prví, už pred 6. hodinou zahrmotali susedia zo spoločného dvora, Julo a Peter. Keby neboli prví, celý rok by to mali od nás ako výčitku denodenne na tanieri. Julo bol jemnejší a stačila mu aj umelohmotná injekčná striekačka, ale Peter to zobral väčšinou zhurta a vyšplechol na nás rovno hrnček, ktorý si poznajúc naše zvyky, priniesol rovno z domu.
Keď sme už boli slečny, no nie ešte na vydaj, tak najkrajšie sviatky jari sme už tak neprežívali. Naši susedia z dvora Julo a Peter, už nechodili osve, ale so skupinou mládencov a tak sme veru niekedy museli čakať aj do obeda, kým príde na nás rada. Záležalo na tom, z ktorého konca dediny začali. Či z nižného, alebo z vyšného. Ale to už nebolo také chlapčenské milé oblievanie, ale riadna, brutálna kúpačka. Vždy padlo za obeť pár vedier a párkrát hrozil aj potok, čo pretekal poza náš dom.
Čo som mala ale na tých sviatkoch naozaj rada, to boli kolotoče, ktoré zvykli do dediny pred Veľkou nocou zavítať. Poobede už bolo veselo. Retiazkový malý aj veľký, hojdacie loďky a strelnica. Doteraz spomínam na chlpaté opičky na gumke. Boli hebké ako malý zajačik a mali roztomilý výraz.
A nikdy nezabudnem na tú nenapodobiteľnú vôňu jari. Milovala som to. Dievčatá, kamarátky z Nižného konca (tak sa familiárne volala naša ulica) sme pravidelne začali chodievať na kvietky. Najprv na fialky, lebo snežienky u nás, neviem prečo, divo nerástli. Potom nasledovali konvalinky, pre ktoré sme sa museli s námahou vyštverať až na nebezpečný skalný vrch, potom záružlie, iskerníky a nakoniec jari sme si zakaždým uvili svadobné vence z púpavy.
Jar je krásne obdobie evokujúce prebúdzajúci sa život. Je synonymom začiatku, keď medvede vyvádzajú svoje mladé a všetko živé sa teší zo slniečka. Tak aj my sa chvíľu potešme a nechajme myšlienky iba tak ledabolo plynúť…
Joj! Skoro by som bola zabudla: krásnu polievačku!