I keď sme denne zahltení problémami na politickej scéne, ťažkosťami v ekonomike, živelnými pohromami a inými starosťami, tak by sme si mali uvedomiť jedno. To podstatné, to, že naša naozajstná budúcnosť sú naše deti. Áno, každý z nás dospelých to vie a rozumie tomu. Ale naozaj pristupujeme k našim ratolestiam s náležitou prioritou? Dávame našim deťom všetko, čo budú na ceste životom potrebovať? Nemyslím tým len materiálne hodnoty, ale hlavne náš drahocenný čas.
Spomínam si na moje detstvo, keď ešte neboli také vymoženosti ako je napr. PC, a ako sa nám náš otec snažil vyplniť všetok voľný čas zmysluplne. Každý víkend sme navštívili nejaký slovenský hrad alebo zámok, folklórny festival, alebo kúsok prírody na Slovensku. Pokiaľ nám to nevyšlo, tak sme išli aspoň na rodinný piknik za dedinu, kde sme sa celá širšia rodina dobre zabavili a utužili vzájomné vzťahy.
Dnes, keď si v duchu vybavujem jednotlivé útržky z môjho detstva, je mi veľmi ľúto niektorých našich detí. Novodobá technika ich zákonite oberá o čas strávený s rodičmi. Uponáhľaná doba, ktorá si vyžaduje pripravených jedincov, našim deťom nemilosrdne ukrajuje z detských radovánok. Či už sú to nároky v škole, mimoškolské aktivity, vysedávanie pred PC ale u niektorých aj deficit materiálnych možností. Deti nám dospievajú čoraz skôr. Chápu a zaoberajú sa vecami o ktorých sme my v ich veku nemali ani poňatia. Realita dňa ich zastihne mnohokrát nepripravených, zaskočených a čeliť jej niektorí nezvládnu. Preto siahnu po prostriedkoch ako sú drogy a alkohol. A to je už mnohokrát cesta do pekla.
Každé dieťa je úprimné a svojím spôsobom čistá duša. A to, čo z nich vyrastie je iba našou vizitkou. Ak viac času budeme venovať našim ratolestiam, tak sa nám to v budúcnosti stonásobne vráti. Lebo žiaden čas nie je premárnený, keď je venovaný láske, pozornosti a výchove tých najcennejších. Našich detí.