Je to drzosť, ktorá volá do neba

20. júla 2011, zaza, I tak še da

„Je to drzosť, ktorá volá do neba,“ zahlásil náš bývalý premiér v súvislosti s výberom budovy pre daňové úrady v Košiciach. Chvíľku, zhruba dva týždne pán Fico neusporadúval každodenné tlačovky, zrejme bol na zaslúženej dovolenke. Dnes sa to pravdepodobne skončilo a kolotoč tlačoviek začne odznova. Každý deň sa môžeme tešiť na prehlásenia plné žlče a srdcervúceho pohoršenia nad práve prebiehajúcimi udalosťami.

Slovensko má v osobe pána Fica človeka, ktorý mu ani na chvíľu nedovolí zabudnúť na to, v akej ničote to vlastne žijeme. Pravidelné ataky plné negativizmu a neustále upodozrievanie oponentov, nám to jednoducho nedovolia. Slovensko je jeho zásluhou stále v strehu a stále pripravené na to, že za každým dobrým úmyslom tejto vlády sa musí skrývať nejaké ALE.

Veď ten, ktorý si prešiel kauzami typu dotácie pre sociálne podniky, podvodu pri financovaní Privilégia, kauzou nástenkový tender na okradnutie Slovenska pri predaji skleníkových plynov americkou garážovou firmou Interblue Group, kauzami so kšeftovaním pozemkov pod Tatrami a mnohými inými, predsa musí fundovane o tomto hroziacom nebezpečenstve vedieť. Najlepšou školou je predsa len osobná skúsenosť.

Len jedno mi nejde do hlavy, a to je NESKUTOČNÁ DRZOSŤ, KTORÁ VOLÁ DO NEBA, že sa dnes bývalý premiér nerozpakuje každodenne využívať služby novinárov na šírenie týchto poplašných správ. Veď my, ktorí nedisponujeme len krátkodobou pamäťou si pamätáme obdobie, keď bol pán Fico vo funkcii predsedu vlády. Vtedy neprešiel deň, aby verbálne nezaútočil na vydavateľov a novinárov. Žurnalistov označoval za klamárov, slizkých hadov v mokrej tráve, prasce a idiotov. Ale ak sa náhodou médiá zďaleka nie takto vyjadrovali o ňom, súdil sa o vysoké odškodné. Takto vysúdil viac ako 66 tis. eur od spoločnosti 7 plus, s. r. o., ktorú žaloval v spore o ochranu osobnosti.

Počas obdobia výkonu jeho moci boli na Slovensku, arogancia, populizmus, šírenie národnostnej a triednej nenávisti a primitivizmus najhrubšieho zrna bežné a na programe dňa. A tak aby sme tak skoro na to nezabudli a nedajbože neodvykli si od týchto tradícii, tak je asi nutné denne usporadúvať tlačovky, ktoré nám pripomenú tieto zašlé časy.