*…, človek sa nestačí čudovať, ako sa nám tá naša malebná krajinka pod Tatrami pretvorila na krajinu Absurdistan, kde biela je čiernou a modrá červenou, kde neplatí to, čo bolo povedané včera a kde už nikto neverí nikomu a ničomu;
*…, človek už nestíha sledovať korupčné kauzy a kauzičky našich „pracovitých“ politikov, kedy už má naozaj pocit, že sme dobehli aj bohaté Švajčiarsko, keďže je tu stále čosi, čo sa dá v tomto štáte ešte uchmatnúť;
*…, človek pozerá ako puk, a nestačí sa diviť, čo sa to na našom malom boha – milujúcom Slovensku vlastne deje, keď cestou do školy v MHD študentku oblejú kyselinou, keď falošný plynár okradne 90 ročnú starenku, keď zamestnankyňa banky zinscenuje požiar bankomatu a keď bývalý policajt vylúpi 4 krát banku;
*…, človeku sa ježia všetky chlpy na tele, keď vidí absolútnu bohorovnosť stále tých istých politikov, ktorí sa nehanbia ľuďom sľubovať niečo, čo nedokázali uskutočniť vyše 20 rokov a jediné čo dokázali, je vybudovať v ľuďoch absolútnu nechuť a nedôveru v politiku ako takú;
*…, človek sa musí sám pred sebou hanbiť, že doteraz toleroval to, že právo a spravodlivosť v tejto krajine je slepá a nie rovnaká pre každého, a že naše deti nám raz za to vystavia tomu zodpovedajúce vysvedčenie;
*…, človek stráca akúkoľvek vieru v zmenu k lepšiemu a pripadá si ako slepec, ktorý nevidí svetielko na konci tmavého tunela.
Ale dúfajme, že nie všetkým dňom je koniec a krajina Absurdistan sa konečne zmení na normálnu krajinu, kde si človek bude pripadať ako človek, a kde už nikdy nebude platiť to známe:
Na Slovensku je to tak!