Slovíčko -dokonalý- vo mne evokuje skôr niečo perfektné a viac menej i pozitívne. Takže použiť ho v spojitosti s krízou mi príde ako máličko divné. Ale budiž. Na takéto slovné eskapády sme už u nášho premiéra zvyknutí. Veľmi rád a často sa totiž vyjadruje expresívne, hlavne na adresu svojich politických protivníkov a najradšej voči osobe bývalej premiérky. Čo je ale pre mňa osobne novinkou, je jeho doteraz dobre ukrývaný herecký talent. To s akým pátosom dokázal roztrhať naplánovaný rozpočet na tento rok, určite chytalo za srdce veľa jeho prívržencov. Len škoda, že to ostalo iba v rovine dramatickej a neprešlo to i do polohy komickej a daným „zdrapom papiera“ ako ho nazval on, si neutrel rovno zadok. To by bezpochyby potešilo omnoho viac ľudí. Aspoň by sa v tejto súčasnej ničote mali dôvod niečomu konečne zasmiať. No možno nabudúce.
Ale keď sa človek nad tým zamyslí hlbšie, bolo by určite vhodnejšie prirovnať toto excelentné vystúpenie rovno k divadelnej fraške. Pred voľbami tu padlo toľko sľubov o sociálnych istotách, že by ich neuniesol ani Ježiško, hoci všetkým, ktorí žijú v tejto krajine muselo byť jasné, že sú absolútne prázdne. Možno pán premiér chvíľu pobudnúc v opozícii, stratil kontakt s realitou, alebo jednoducho – iba nehanebne klamal. Dnes po viac ako 100 dňoch vládnutia „zrazu precitol“ a zistil, že doteraz proklamované sociálne istoty sú prakticky nezrealizovateľné, ba čo viac, Slovensku hrozí dokonalá kríza. Nuž kotrmelec je to riadny, ale u politika, ktorému populizmus je chlebom každodenným, žiadne prekvapenie.
Jedno krásne slovenské príslovie hovorí: „Kto do neba kameň hádže, na jeho vlastnú hlavu mu padne“ alebo iné: „ Kto do neba pľuje, na tvár mu slina padá“. Tak nejako vnímam súčasné správanie sa pána premiéra. Teatrálne gestá a expresívny výraz tváre nezakryjú tú naozajstnú podstatu, to, že nič nezostane bez následkov. Ani obyčajné klamstvo.