Minule som písala o tom ako predvolebná dogma zrušenia rovnej dane postihne väčšinu obyčajných ľudí a ich ekonomické vyhliadky do budúcna. Ani vo sne by ma nenapadlo, že za krátky čas budem písať o ďalšej predvolebnej mantre, ktorá rezonovala zo všetkých najviac – diaľnice.
Keď som denodenne pred poslednými voľbami počula z úst terajšieho premiéra slovo diaľnice, tak mi naskakovala husia koža. A to doslova. Bolo už trápne dookola počúvať o tom, ako vtedajšia vláda zastavila prácu na výstavbe diaľnic a koľkým rodinám preto zobrala chlieb od úst.
Až po hroznom nešťastí v podobe spadnutia mosta na prvom úseku diaľnice D1 Jánovce – Jablonov pri Kurimanoch a sledovaní následných zisteniach, hlavne čo sa týka „transparentnosti“ týchto mamutích štátnych projektov, mi konečne doklaplo. Veď hej, treba brojiť za takéto projekty, veď nič ideálnejšie na uliatie peňazí pre svoju rodnú stranu/verných ani neexistuje. V spleti dodávateľov a subdodávateľov vlastne nikto na Slovensku nevie kto vlastne stavia, kto je reálne zodpovedný a kto vlastne nakoniec inkasuje. Labyirnt šitý presne na slovenské pomery. Najprv som si myslela, že Fico v prípade Počiatka urobil capa záhradníkom. Dnes je mi jasné, že to bolo veľmi racionálne rozhodnutie.
Toto je jeden rozmer, ktorý spadnutý most doniesol.
Druhý a ešte hrozivejší, je prístup kompetentných po tragickom nešťastí. V nedeľnej debate Na telo sme si mohli vypočuť od tých „najfundovanejších“ čo sa vlastne stalo, prečo a kto za to môže. Súčasný minister dopravy Mr 30,126 a ten predchádzajúci, ktorý vodu káže a víno pije, sa predbiehali v opľúvaní jeden druhého. Nič naplat. Neverila som ani jednému. Jediné čo som v tej chvíli cítila bola iba hlboká frustrácia a pocit úplnej bezmocnosti. Ten súčasný minister, keď sa dozvedel čo sa na Slovensku stalo, zrejme vyhodnotil situáciu tak, že o nič nejde, iba o niekoho život, tak načo si kaziť peknú dovolenku. Veď zatiaľ čo on s deťmi zaslúžene dovolenkoval, život druhého otca práve vyhasol. Zatiaľ čo on možno oslavoval narodeniny niekoho z rodiny, jeden robotník na jeho stavbe práve „oslávil“ tie svoje posledné. A možno ho tá správa zastihla akurát na nejakej jachte. A riešil sa tam biznis a nie nejaké taľafatky so spadnutým mostom.
Na Slovensku sa predsa politická zodpovednosť vôbec nenosí, tak prečo by mala práve tá ľudská? Spomínam si na jediného ministra obrany, ktorý odstúpil po páde lietadla s našimi vojakmi vracajúcimi sa z misie. Inak nič. Ale nedôjsť z dovolenky, pokiaľ sa v krajine stalo niečo tragické, tak to si vskutku nedovolí ani Putin. To je možné iba na Slovensku.
V minulom článku som písala, že politici nám svojimi rozhodnutiami ničia nádej na lepšiu budúcnosť. Dnes už viem, že pri takých politikoch akí sedeli minulú nedeľu v TV štúdiu, je úplne zbytočné hovoriť o akejkoľvek budúcnosti.