Hranica možného, časť 2.

21. novembra 2013, zaza, I tak še da

Takmer pred dvomi rokmi som na mojom blogu venovala článok rómskej otázke (http://zaza.blog.pravda.sk/2012/04/03/hranica-mozneho/), ktorý som na základe sľubov nového premiéra zakončila takto: Je paradox, že práve ľavicový politik sa tak vehementne pustil do riešenia tohto problému. Dúfam, že to nie sú len obyčajné prázdne prehlásenia a konečne prídu aj reálne kroky. Keď sa SMERu podarí zhostiť sa tejto úlohy so cťou a efektívne, tak to bude viac ako zázrak.

Odvtedy prešlo veľa vody Dunajom, zázrak sa nekonal a moja nádej, ostatne ako po každom sľube politikov, zostala opäť nenaplnená. V sobotu sa bude uprostred našej malej krajiny lámať chlieb a Banská Bystrica ukáže, či plané sľuby, klamstvá a arogancia moci budú konečne potrestané. Aspoň morálne, keď už nie zákonom, tak ako by si to mnohokrát zaslúžili.

Každému rozumne uvažujúcemu človeku je jasné, že nie rómski spoluobčania môžu za to, že zástupca nacionálneho extrémizmu može po prvý krát usadnúť na kreslo predsedu VÚC. Nie sú to ani zúfalí občania, ktorí organizujú rôzne pochody (napr. Dobrovodský), petície a sťažnosti proti chovaniu sa Rómov. Na vine sú jedine a iba politici, tí ktorí nás 23 rokov klamali, sľubovali a jediné, čo ich skutočne zaujímalo boli ich plné korytá. Dnes sa rozohňujú, pozerajú s otvorenými ústami alebo sa hlúpo čudujú, ako je to možné. Z ich strany je to dobre hrané divadlo, ale v očiach nás ostatných je to iba obyčajná fraška. Fraška, ktorá je o to smutnejšia a stupídnejšia, že namiesto toho aby sa zomkli pre vec a začali konečne riešiť pálčivú rómsku otázku, sú schopní akurát tak spolčiť sa proti Kotlebovi, vraj aby zabránili extrémizmu.

Je mi ľúto našich rómskych spoluobčanov, ktorí aj keby naozaj chceli niečo zmeniť, tak politici to nikdy nedovolia. Lebo je to pre nich jednoducho veľmi pohodlný a bohato eurofondami nafutrovaný štít a dobrá výhovorka v prípade akéhokoľvek zlyhania. Dnes je to Kotleba, zajtra možno rabovanie a napozajtra….

Nie, na zodpovednosť treba brať tých, čo mali doteraz v rukách moc a nie tých, čo dnes iba využili ich neschopnosť vládnuť. Lebo vládnutie to nie sú iba štátne zákazky, vládny špeciál, vládne limuzíny a VIP party. To je hlavne zodpovednosť za 5 mil. občanov. Ale bohužiaľ, toto je naozaj to posledné, čo našich mocných trápi.

…..a hranica sa posúva ďalej a ďalej….

004518