27. apríla 2012 som pri príležitosti prevzatia moci druhou Ficovou vládou napísala príspevok http://zaza.blog.pravda.sk/2012/04/27/koniec-vs-zmena/ končiaci slovami: Dnes druhý politik, za ktorým idú takisto masy, ktorý si dokáže vďaka svojim verbálnym schopnostiam získať ľudí, predstavil novú víziu na budúce štyri roky. Nezostáva nám všetkým, či pravoverným, či ľavoverným veriť mu, že to myslí úprimne a neskončí ako jeho predchodca, veľký zakladateľ štátu, ktorého jeho vlastná viera v samého seba tak oslepila, že nakoniec nevidel toho, pre koho tam vlastne bol.
Tým prvým politikom bol v tomto prípade Mečiar, ktorý v tom istom čase zhodou okolností ohlásil odchod z politiky.
Dnes nám náš premiér s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote, poznajúc jeho dramatické nadanie, pateticky zahlási, že sa bude uchádzať o post prezidenta, lebo takto môže najlepšie poslúžiť krajine a občanom. Možno padnú aj slová o záruke bližšie nešpecifikovaných istôt, alebo nás tento politik konečne prekvapí a nepripojí k tomuto rozhodnutiu žiadne populistické floskuly. A to by bolo snáď najlepšie.
Človek, ktorý sľuboval ľuďom, že jeho vláda chápe STABILITU okrem iného ako schopnosť: – byť zodpovedným, vedieť ako konať a vládnuť tak, aby kvalita života v Slovenskej republike bola trvalo udržateľná, – vrátiť ľuďom nádej, že žijú v spravodlivej a bezpečnej spoločnosti, kde sú občania nositeľmi humánnych a demokratických princípov vládnutia a rešpektuje sa zákonnosť a zásady právneho štátu, ….nemá morálne právo naďalej klamať a zavádzať občanov a konečne chlapsky priznať a na rovinu povedať, že v tejto krajine sa vládnuť jednoducho nedá. Vládnuť s vládou, ktorá je predovšetkým riadená záujmami finančných skupín, závislá od rozhodnutia Bruselu, v konečnom dôsledku bezzubá ako baba Jaga z Mrázika a prakticky aj jej nominanti sú iba dosadené bábky jednotlivých záujmových skupín. Krásne predsavzatia a ešte krajšie sľuby pri inštalovaní tejto vlády istôt vyšumeli do stratena, alebo čo je ešte horšie, obrátili sa proti tým, ktorým boli určené.
Kvalita života v SR je síce trvalo udržateľná, ale neustále sa prehlbujú rozdiely medzi chudobnými a bohatými, pričom štvrtina národa žije na hranici totálnej chudoby. Stredná vrstva je zdecimovaná hlavne kvôli prijímaniu ekonomických opatrení vlád tohto premiéra, ktorý chce byť solidárny, ale zároveň nevie šetriť, takže berie hlavne tým, čo vytvárajú skutočné hodnoty, lebo veľké ryby prezieravo odplávali do iných daňových rajov.
Druhé predsavzatie: – vrátiť ľuďom nádej, že žijú v spravodlivej a bezpečnej spoločnosti, kde sú občania nositeľmi humánnych a demokratických princípov vládnutia a rešpektuje sa zákonnosť a zásady právneho štátu, ….zostalo nielenže nenaplnené, ale opak je pravdou. Ľuďom sa nádej nevrátila, iba sa znovu potvrdilo, že táto krajina bude vždy krajinou rovných a rovnejších a deno denne sa presviedčame, že právo na Slovensku nemá nič spoločné so spravodlivosťou.
Takže suma sumárum, ani sa nečudujem, že sa pán Fico rozhodol kandidovať za prezidenta. 5, slovom päť rokov spokojného života v prezidentskom paláci, doživotná renta i imunita, sú dozaista benefity, ktoré si ako si sám určite myslí, zaslúži.
Ale, vždy je tu nejaké ALE! Tí, čo mu neverili ani slovíčko o proklamovaných istotách, tento krok neprekvapí, lebo ho považujú za jedného z mnohých (ak nie všetkých) typicky slovenských politikov. Tí, ktorí mu verili, sú asi sklamaní, že nedodržal slovo a nepokúsi sa o nemožné. Ak to vyjde, bude síce prezidentom, ALE jeho SMER naberie smer HZDS a SDKÚ, ktoré boli takisto stranami jedného muža. Ak to nevyjde, Fico utŕži veľkú morálnu facku, z ktorej sa už vyhováraním sa na opozíciu, ako to bolo v prípade Kotlebu, nedostane. To bude len a len jeho prehra.
Tak, či tak, v podstate je to jedno. Opäť je to iba v poradí ďalší politik, ktorého vlastná viera v samého seba tak oslepila, že nakoniec nevidí toho, pre koho tu v skutočnosti je.