Milujem Prahu. Je to čarovné mesto, ktoré ma pri každej návšteve niečím dokáže prekvapiť. Okrem iných prezývok: „zlatá“, „stovežatá“ je občas nazývaná ako „matka miest“. Matkou miest preto, lebo kde inde na svete možno nájsť takú architektonickú rozmanitosť na jednom mieste? Kde inde na svete nájdete toľko tajomna a mystiky?
Naposledy sme okrem iných pamätihodností, navštívili aj interiéry Staroměstskej radnice, v ktorých je inštalovaná aj výstava románsko-gotického podzemia. A veru sme sa nestačili diviť, koľko toho ešte o matke miest nevieme.
Pôvodná románska Praha bola tvorená obytnými stavbami, ktoré vznikly asi v 2. polovici 12. storočia a v 1. polovici 13. storočia, hlavne na Starém Městě pražském a jednotlivo aj na Malé Straně. Celkovo sa dochovalo a doteraz objavilo v Prahe zhruba 72 takýchto domov. Praha bola odjakživa ohrozovaná povodňami Vltavy, a preto tieto pôvodné, najprv románske, neskôr aj gotické stavby boli zasypané, aby sa zvýšilo povodie okolo Vltavy. Takže pod dnešnou Prahou je schovaná tá stará, ale aj tá najstaršia Praha. Tieto pôvodné, zasypané domy začali postupne Pražania využívať nielen ako pivnice na úschovu potravín (ktoré dovtedy údajne nepoznali), ale dnes sú z nich tie známe tradičné sklípky, v ktorých si radi posedíme pri kvalitnom vínku a českom pive, ale takisto rôzne podzemné galérie a iné reprezentačné priestory.
Takisto ako celá Praha, aj Staroměstská radnica prešla vývojom všetkých slohových období. Dnes je tvorená blokom domov z rôznych dôb, ktoré boli postupne budované. Základom sú domy románské, ktorých pozostatky sú v suteréne radnice. Ďalšie sú kupecké gotické domy, ktoré sa dochovali vo vnútornej dispozícii pivníc a prízemia radnice.
Nádherná bola prehliadka veľkolepého jezuitského kostola sv. Mikuláše, nazývaného často ako Chrám sv. Mikuláša, na Malej Straně. Nádherná baroková architektúra tohto chrámu ho radí k tým najcennejším stavbám baroka na sever od Álp a ide o jednoznačne za najkrajšiu stavbu baroka v Čechách. Kupola kostola má približne 60 metrov vymaľoval ju jeden z najvýznamnejších barokových maliarov, František Xavier Palko. Ide zrejme o najrozsiahlejšiu barokovú fresku v Európe, ktorej rozloha je okolo 1 500 m². Celkom má kostol 3 000 m² nástenných malieb. Hlavný oltár kostola so sochou sv. Mikuláša ja najväčší barokový oltár v Prahe.
Kostol je zaujímavý aj tým, že na miestne varhany osobne počas svojho pobytu v Prahe hral svetoznámy W. A. Mozart. A tento kostol bol jediným miestom v Európe, kde v decembri 1791 po Mozartovej smrti sa na jeho pamiatku konalo requiem, pričom v ostatnej Európe sa tak udialo až niekoľko mesiacov po jeho smrti.
Šok pri prehliadke kostola nastal, keď sme vyšli na vrchol zvonice a uvideli niečo, čo s týmto prostredím vôbec nekorešpondovalo. Počas komunistickej éry bola totiž vo veži kostola zriadená pozorovatelňa ŠTB, z ktorej táto nepretržite sledovala americké a juhoslovanské veľvyslanectvo, prístupovú cestu k západonemeckému veľvyslanectvu a takisto „závadné“ osoby bývajúce na Malej Straně. Na začiatku roka 2010 bola táto pozorovateľňa s krycím menom „Kajka“ v jej pôvodnom stave sprístupnená verejnosti, aby táto nikdy nezabudla, čoho všetkého bol bývalý režim schopný.
Nemáš za čo, len sa mi to zdalo ...
Pavol teším sa spolu s Tebou, že ...
...ďakujem za čarokrásny - kompas ...
vďaka za nahliadnutie do Pražského ...
Ahoj Katka. Áno s tými turistami ...
Celá debata | RSS tejto debaty