zaza

Nepokradneš, jedno z božích prikázaní, ktoré si, zdá sa, niektorí samozvaní najkresťanskejší politici na Slovensku vysvetľujú veľmi zvláštne.

Jedno múdre príslovie hovorí: Dovtedy sa chodí s krčahom na vodu, kým sa nerozbije. Zdá sa, že čosi podobné sa prihodilo aj bývalému dvojnásobnému prvému mužovi našej krásavici na Dunaji.

Možno sa domnieval, že keď jeho „bohumilé“ činy budú prikryté pláštikom kresťanstva, tak sa vlastne nič nedeje. A keby len predsa, tak je tu vždy možnosť vyspovedať sa. A ten hore je predsa spravodlivý, odpustí všetko. Možno si myslel, že kľúče od mesta po ňom preberie znova politik z jeho košiara, a tak bude vlastne možnosť odhalenia, s božou pomocou, predsa len zažehnaná. Ale nestalo sa. A prišiel deň D, deň posledného súdu. Nie pred tým, tam na nebesiach. Ale pred tými, ktorým mal podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia slúžiť. Nuž slúžil… Ale keď takáto služba bola v súlade s kresťanskými zásadami, tak nás Pán Boh opatruj! Jeho rodná strana si umyla ruky nad jeho konaním, tak ako ten Pilát. Ale to ju nezbavilo žiadnej viny. Pripísala si na svoj vrub opäť (už koľký krát!) jedno obyčajné farizejstvo.

Nám, nepravoverným zostáva iba jediné. Naivne veriť svetskej spravodlivosti a dúfať, že za takéto skutky každého neminie, už tu na tejto zemi, odplata. Veď si všetci dobre pamätáme onú pamätnú vetu tej najpovolanejšej: „Padni, komu padni!“