zaza

Dnes nám na Slovensku začína v porovnaní s tou líbyjskou, taká maličká naša Odysea.

Človek by si myslel, že rezort, ktorý je bez akéhokoľvek sporu považovaný za najväčšiu bezodnú dieru slovenského rozpočtu, nemá už čím prekvapiť. Ale chyba lávky! Má.

Tí najfundovanejší, piliere tohto rezortu, lekári, vyzývajú občanov aby ich podporili v proteste, proti tomu, čo sa deje so slovenským zdravotníctvom. Súčasťou protestu bude aj petícia s názvom: „Chceme zdravotníctvo pre občana!“.

No vážení študovaní MUDr-ovia., povedzte nám neznalým, komu teda doteraz naše zdravotníctvo vlastne slúžilo, ak nie našim občanom? Snáď nie mimozemšťanom? Ale bohužiaľ skúsenosti našich občanov vám v tomto asi dajú za pravdu, lebo zdravotníctvo naozaj doteraz na Slovensku slúžilo hlavne na obohacovanie sa. Farmaceutickým kolosom, zdravotným poisťovniam, úradníkom na ministerstve zdravotníctva, nastrčeným firmám a samozrejme aj lekárom. Posledným ukážkovým príkladom je včerajšia správa o tom ako Bratislavská štátna záchranka platí za služby, ktoré jej neboli nikdy dodané. A nejde o fazuľky. Zmluvy za tieto výkony sú nakontrahované na pol milióna eur.

Tak aj takto funguje naše zdravotníctvo. Podvody, plytvanie, úplatky a na konci toho špinavého reťazca je ten, ktorý iba obťažuje – pacient.

Áno aj tí najfundovanejší t. j. lekári, nech si dnes spytujú svoje svedomie, prečo im doteraz tento stav vyhovoval. Je jasné, že niečo sa musí zmeniť, nakoľko neefektívne vynakladanie prostriedkov a zrejmý bordel v tejto oblasti je naďalej neúnosný. Ale stavať pacientov do úlohy obete slúžiacej na presadenie čo ako ušľachtilých cieľov, je viac ako povážlivé.

Je ľahko štrajkovať, keď následky štrajkov nesú na pleciach iní a nie aktéri štrajku. Je ľahké štrajkovať s vedomím, že máme v rukách to najcennejšie, a to je zdravie a životy ľudí. Ale takisto je veľmi ľahké prísť aj o tie posledné omrvinky dôvery, ktorú ešte naši lekári požívajú. Lebo prah dôvery tých najnechránenejších a tých o ktorých vlastne ide, nás všetkých, má takisto svoje limity. 

Nedá sa stavať niečo nové a dobré na tom, keď trpia nevinní. Rovnako je to v Líbii ako aj na Slovensku.