zaza

Včera sme si v relácii Na telo už po x-tý krát vypočuli od pána premiéra, že prijímané opatrenia vlády na konsolidáciu verejných financií sa nedotknú 88% občanov.

Pán premiér bývalú pani premiérku, pobudnúc chvíľu v opozícii, inak ako klamárkou ani nenazval. Berúc do úvahy jeho vyššie spomínané tvrdenie a skutočnú realitu, treba povedať, že v tomto prípade platí: „podľa seba, súdim teba.“ Lebo, ak je pán premiér o tom, čo neustále deklaruje aj naozaj presvedčený, tak je potom obyčajný hlupák.

Krásne sa počúvajú reči o tom, ako nedopustí, aby chudobní Slováci boli ešte chudobnejší a nedovolí, aby si tvrdé šetrenie odskákali tí najchudobnejší. Bolo by to naozaj krásne, keby to bola pravda. Ale bohužiaľ, nie je tomu tak.

Pripravované zvyšovanie daní na 25% pre fyzické osoby zarábajúce viac ako 3 300 eur postihne asi naozaj 12% obyvateľov (pričom tam nebudú spadať poslanci, keďže paušálne náhrady tvoria väčšiu časť ich príjmu a ani sudcovia), ale čo akosi nesedí, sú zvyšované odvody na príjem nad 1 000 eur. Tam sa už o 12% dá viac ako polemizovať. Takisto si 88% občanov určite nepolepší zavádzaním nových poplatkov, napr. za zakúpenie auta, alebo dani z nehnuteľného majetku. Pri úvahe nad zrušením daňového bonusu na vysokoškoláka, platenie za externé štúdium (alebo rovno jeho zrušenie) je to rovnaké. A úplne úsmevne znelo demagogické tvrdenie o tom, „ako sme teraz dodatočným bankovým odvodom banky vyžmýkali“. No neviem ako koho pán premiér, akurát, že banky si neustále zvyšujú poplatky a ušlý zisk si kompenzujú tým, že jednoznačne im rastú iba príjmy za prevádzku. Dokonca jedna kľúčová banka v rámci šetrenia znížila všetkým svojim zamestnancom celoplošne platy o 8% a kto mal s tým problém, tak sa mohol prihlásiť rovno na úrad práce.

Presne takto to dopadne aj v prípade zvýšenej dani z príjmu na 25% pre právnické osoby. V tom lepšom prípade zamestnávatelia zmrazia platy, alebo v tom horšom, prenesú zisky na svoje matky do zahraničia, alebo v tom najhoršom, sa budú zo Slovenska porúčať. To nie je žiadne plašenie, ako to nazval pán premiér, ale vysoko pravdepodobný scenár. O tom ako nové opatrenia postihnú živnostníkov a malých podnikateľov, a ako si to odskáče tých nepostihnutých 88%, je škoda hovoriť.

Vaša proklamovaná predvolebná mantra pán premiér, nedvíhať nepriame dane, pričom je podľa vás zvýšenie spotrebnej dane na cigarety „ako mucha pre psa“, vás priviedla k presvedčeniu, že dvíhať priame dane a odvody, hoci aj za cenu budúceho pribrzdenia rozvoja krajiny, je východisko. Ale pokiaľ to robíte pán premiér iba preto, aby ste túto krajinu doviedli ako premianta do elitného klubu eurozóny, ako ste to včera povedal, tak to prosím nerobte. Už dnes bez nových daní a odvodov je priemerný plat Slováka na chvoste eurozóny. Už dnes pri tejto sociálnej politike nevládzeme živiť pol milióna Rómov, u ktorých sme v % na celkový počet obyvateľov, spolu s Rumunskom a Bulharskom v rámci EÚ, na čele pelotónu. Už dnes nám mladí vzdelaní ľudia odchádzajú von za prácou, keďže tu aj kvôli takým opatreniam aké dnes prijímate, nemajú ani sľubnú budúcnosť a ani zabezpečenú starobu. Do vami vytúženého elitného klubu prídeme síce ako premiant s peknými číslami čo sa týka deficitu verejných financií, ale, tak ako to onehdá hlásali vaše predvolebné plagáty: „s holým zadkom“.

Tiež bolo zaujímavé sledovať reakcie pána premiéra, keď mu pani redaktorka dala za vzor šetrenia vo verejnej správe Grécko a Španielsko, ktoré ho dosahujú v pomere 2:1 v prospech občanov, zatiaľ čo na Slovensku je to naopak. Rovnako ako pri redaktorkinej zmienke, že – váš balíček opatrení je tri krát prísnejší, ako ten minulý Miklošov -, sa pán premiér teatrálne rozčertil a úpne „logicky“  znova argumentoval, že on nedovolí, aby chudobní Slováci doplácali na súčasné reštrikcie.

A ja sa márne sama seba pýtam, prečo považuje pán premiér zarábajúceho, ktorý má  príjem nad 1 000 eur, poctivo pracuje, riadne odvádza tomuto štátu dane i odvody, zodpovedne vychováva v priemere 2 deti a verí, že bude lepšie, za toho, ktorý je povinný obetovať na oltár idei elitného klubu doslova svoju dennodennú istotu prežitia, zatiaľ čo hydra skorumpovaných štátnych úradníkov, politikov a ľudí využívajúci nespravodlivý sociálny systém, sa mu bude naďalej beztresne vyškierať rovno do očí a ničiť aj jeho poslednú nádej na lepšiu budúcnosť.