zaza

V decembri 2011 sme sa s našou gorilou rodinkou rozlúčili s nádejou, že prvá v Čechách narodená gorilka Moja, si vo svojom novom domove v španielskom zooparku Cabárcene, kde bola prevezená 30. novembra 2011, založí svoju vlastnú rodinu.

I prešiel takmer rok a pol a nádherný španielsky prírodný park sa dočkal. V utorok 16. Apríla 2013 sa Moja, miláčik pražskej ZOO stala matkou a zdá sa, že bude skvelou matkou. Mala sa to totiž od koho naučiť, nakoľko jej mama Kijivu cez Vianoce 2012 porodila už svoje 4. mláďa, a aj tentokrát samčeka, v poradí už tretieho, ktorý dostal meno Nuru. Moja sa hrala a následne aj starala o svojich mladších bratov Tatua a Kiburiho, keď ešte bola súčasťou pražskej rodiny, takže má dostatok skúseností a ako matka by nemala zlyhať, ako sa to stalo Bikire, ktorej príbeh som spomínala minule. Takisto verme, že sa  nebodaj nestane niečo podobné ako prežila jej dnešná kamarátka v Cabercéne, Chelewa. Chelewa, ktorá je zhruba v rovnakom veku ako Moja, porodila svoje prvé mláďa cca.rok pred Mojou, ale to bohužiaľ  5. mája 2012 po nehode, kedy ho ako 11. dňové zrejme poranila samotná neskúsená Chelewa, zomrelo. A tak, keď v septembri 2012 španielski chovatelia zistili, že je Moja tehotná, svitla im nová nádej, že po piatich rokoch chovu týchto unikátnych primátov sa konečne dočkajú, po samcovi Nikovi geneticky veľmi cenného potomka, ktorý obohatí ich chov. Tak všetci držme Moji palce, aby boli obaja, matka i jej dieťa zdraví a nech má prvé vnúča z pražskej ZOO peknú budúcnosť.   

Vráťme sa však naspäť do Prahy, kde sa za ten rok a pol udialo viacero významných udalostí, tak ako v živote, aj veselých aj smutných. Prvá takáto prišla ako blesk z jasného neba. Prvý mužský potomok pražskej gorilkovic rodinky Tatu slávil 30. Mája 2012 svoje 5. Narodeniny, ku ktorým okrem iných darčekov dostal aj bicykel. V piatich rokoch bol Tatu neskutočne šikovný a oproti svojej staršej sestre Moji sa vyvíjal rýchlejšie. Zásadnou zmenou v jeho živote bolo narodenie mladšieho brata Kiburiho, ktorý prišiel na svet 24. Apríla 2010. V tejto situácii pomohla matke Kijivu opäť stará Kamba, ktorá sa ujala Tatua, rovnako ako sa predtým s láskou starala o Moju. Občas sa Tatu snažil požičať si Kiburiho a starať sa o neho rovnako, ako sa o to pokúšala Moja, ale mimino ho zďaleka nezaujímalo tak, ako Moju. Jeho čas prišiel, až Kiburi podrástol a bratia spolu začali po pavilóne vyvádzať. Tatu zvládal rôzne hlavolamy, naučil sa rozmotávať a hľadať na lanách voľné slučky a strkať do nich hlavu, čo sa mu stalo osudným uprostred leta, 27. Júla 2012, kedy prišla z Prahy smutná správa, že päťročný samček Tatu sa pri hre nešťastne obesil. Všetko sa odohralo behom chvíle a chovatelia nestihli včas zasiahnuť. Tatuova smrť bola pre milovníkov goríl druhá najtragickejšia udalosť od povodní spred desiatich rokov, kedy prišla pražská ZOO takisto o jedného gorilieho samca. Počas celej nehody i po nej bola gorilia rodinka veľmi rozrušená a vo veľkom strese. Neustále pobrukovali, nemali o nič záujem a vyskytlo sa u nich nadmerné potenie i príznaky stresovej hnačky. Najviac nekľudná bola Kamba, ktorej chýbal jej miláčik najviac. Gorily boli smutné, ale rýchlo sa dostali do bežného denného normálu, čo ale neplatilo v prípade odchodu Moji do Cabarcéna. Odborníci si to vykladajú tak, že zatiaľ čo pri Tatuovej smrti boli gorily prítomné a uvedomujú si čo sa stalo, v Mojinom prípade tomu tak nebolo a preto to prežívali omnoho horšie.

Ale život ide ďalej a pár dní po krutej nehode prišla pre zmenu skvelá správa, že zaslúžilá pražská matka Kijivu čaká už svoje 4. mláďa. A aby sa ten smútok po Tatuovi vykompenzoval, tak sa v našej milej rodinke stal naozajstný zázrak. Chovatelia zostali doslova v šoku, keď neočakávane 1. novembra 2012 zistili, že 40 ročná gorila Kamba je tehotná. Bolo to jej druhé tehotenstvo, pričom pôrod v roku 2007 bohužiaľ nedopadol dobre a mláďa zomrelo. Keďže Kamba potom prestala menštruovať, už nikto niečo také nepredpokladal. Jediný, kto si všimol, že sa s Kambou niečo deje bol gorilý samec Richard a hneď toho samozrejme aj využil. Keďže pôrod v 40 je u goríl zriedkavý a v prípade Kamby aj veľmi rizikový, lekárske konzílium rozhodovalo, či sa toto riziko oplatí podstúpiť. Keďže je Kamba geneticky veľmi vzácna, nakoľko ako jediná v pražskej ZOO pochádza priamo z kamerunských pralesov, jej tehotenstvo dostalo šancu. Chovatelia, veterinári a humanitní lekári nenechali nič na náhodu a Kamba sa stala určite najsledovanejšou budúcou mamičkou v Čechách. Nespúšťali ju z očí 24 hodín denne, pričom podstupovala priebežne vyšetrenie ultrazvukom a v zázemí pavilónu bol pre ňu a dieťa pripravený kompletne vybavený operačný sál. Deň D prišiel 24. Februára 2013, kedy sa začal pôrod. Nanešťastie Kamba pri pôrode prekúsla pupočnú šnúru a tým bolo rozhodnuté o osude mláďaťa. Podarilo sa však zachrániť samotnú Kambu, ktorá trpí srdečnou vadou a previesť jej v anestézii cisársky rez, keďže Kamba nemala kontrakcie a bolo jasné, že mláďa nedokáže sama porodiť. Behom pôrodu boli všetky gorily nervózne a keď Kambu od skupiny oddelili, bolo to ešte horšie. Našťastie sa jej pooperačné stehy rýchlo zhojili a bola sa schopná v relatívne krátkej dobe vrátiť ku skupine. Najväčšiu radosť z toho mal samozrejme Kiburi, ktorý v nej našiel náhradnú matku, keďže tá jeho Kijivu sa musí nateraz starať o svojho posledného potomka – Nuriho. 

Kijivu ako osvedčená matka predbehla svojim pôrodom Kambu a aj svoju prvorodenú dcéru Moju. Dva dni pred Štedrým večerom darovala Kijivu svojej rodinke najkrajší darček, štvrté mláďa, tentoraz znova samčeka. Pražská ZOO umožnila fanúšikom goriliek navrhovať meno pre maličkého. Došlo cez 10 tisíc návrhov, z ktorých bolo nakoniec vybraté svahilské meno – Nuru, čo v preklade znamená „svetlo“. Začiatkom marca 2013 nový prírastok s veľkou pompou pokrstili a krstnými rodičmi sa stali Lucie Bílá a Karel Gott. Dnes má gorilí samček 4 mesiace, je čulý, pomaly začína chodiť, skúša používať prvé zúbky a občas ho povarujú aj tetičky Kamba a Shinda. Bikira sa zatiaľ k tomu nemá, nakoľko jej začlenenie do skupiny zatiaľ ešte nie je úplné. Jeho starší brat Kiburi sa ho láskyplne dotýka a otec Richard na neho neustále dohliada. V gorilkovic rodinke vládne dnes harmónia, občas prerušovaná malými roztržkami o jedlo, alebo snahou samíc zapáčiť sa Richardovi. Ten si však dokáže ako správna hlava rodiny urobiť so svojim háremom rýchlo poriadok. A tak príbeh pokračuje, dúfajúc, že všeto dobre dopadne a rodinka bude prekvitať a tešiť sa zo života.