zaza

Zvyknite myslieť na veľké a šľachetné veci a vaše myšlienky sa premenia na veľké a šľachetné činy.

Tento citát do bodky platí pre mladé dievča, ktorého orgány po jej smrti pomohli štyrom ľuďom. Hanka Tóthová bolo krásne 19 ročné dievča, ktoré chcelo študovať medicínu. Avšak krutá ruka osudu zasiahla a Hanka ochorela na zápal mozgových blán. Chorobu síce porazila, ale mozog zostal neaktívny a Hanka upadla do kómy, v ktorej bojovala 9 dní.

Tí, ktorí ju poznali tvrdia, že to bolo odvážne milé dievča, ktoré rado pomáhalo druhým. A tak po oslovení rodičov lekármi, či by Hankine orgány nechceli darovať a po rozhovore s miestnym biskupom, mali jej rodičia jasno. Určite by to bolo aj jej želaním. Tak Hanka aj po svojej smrti pomohla ďalším štyrom ľuďom, pričom dievčina, ktorá dostala Hankine srdce ho prijala tak dobre, akoby bolo jej vlastné.

Darovanie orgánov je téma, ktorú doteraz veľa ľudí vníma ako kontroverznú. Jednak smerom k spoločnosti, ale smerom aj do svojho vnútra. Každý z nás si vie racionálne zdôvodniť, že až sa obrátime na prach naše orgány, ktoré možu zachrániť ďalší život, sú nám tam na druhom brehu zbytočné, ale pocit, že zostaneme po smrti takto zohavený, je minimálne nepríjemný. Preto ten, ktorý dokáže prekonať povedzme tieto predsudky, je osobne v mojich očiach veľmi silný jedinec hodný obdivu.

Táto háklivá oblasť sa dá, samozrejme ako všetko ostatné, aj zneužiť. Je minimálne diskutabilné, či prístup takého Česka, kde za časť pečene a obličku dostane darca na ruku okolo 950 eur, je ten správny. Evokuje to pocit, že ide o obchod ako každý iný. Ale tak to nie je. Etická rovina je v tomto prípade tak závažná, že spájať tieto činnosti s biznisom hraničí s hyenizmom.

Na Slovensku je darcovstvo orgánov bezplatné a každý z nás je potenciálnym darcom, keďže naša legislatíva je založená na princípe predpokladaného súhlasu, t. z. že potenciálnym darcom je každý, kto počas života neodmietol darovanie orgánov po smrti. Ak svoj nesúhlas počas života darca nevyjadril a rodina odmieta odber, jej rozhodnutie sa v praxi rešpektuje, aj keď zákon odber umožňuje.

Na Slovensku sa nachádzajú štyri transplantačné centrá v Bratislave, Martine, Košiciach a Banskej Bystrici. Slovenskí lekári dokážu transplantovať pľúca, obličky, pečeň, podžalúdkovú žľazu a srdce, pričom obličky a pečeň môže ponúknuť aj živý darca, častejšie sa však orgány odoberajú zomretým ľuďom.

Dnes už aj cirkev pochopila, že záchrana ľudského života je tá najvyššia priorita a Konferencia biskupov Slovenska vydala v roku 1998 rozhodnutie, v ktorom odsúhlasuje darovanie orgánov počas života i po smrti jednotlivca. Dodržané však musia byť všetky etické postupy. Darcovstvo berú v tomto prípade ako službu životu, ktorá predstavuje vysokú mravnú hodnotu.

A v súlade s týmto postojom je i presvedčenie Hankinej mamy, ktorá o Hanke hovorí:

Vždy bola veľmi ochotná pomáhať trpiacim, takže myslím, že Boh jej naplnil tento sen.