zaza

Včera vyšla správa, že hniezda záchrany zachránili tohto roku štyri deti. Keď už ničím iným, tak aspoň týmto bol tento odchádzajúci rok 2011 užitočný.

Keď som navštívila Florenciu najviac ma ľudsky zasiahla návšteva tzv. Špitálu neviniatok, Spedale degli Innocenti, kde bolo možné od roku 1445 anonymne odložiť dieťa do misy v okienku. Tento „babybox“ bol používaný až do polovice 19. storočia a pomohol zachrániť tisícky detí.

V rôznych historických análoch sa stretávame s témou starostlivosti o osirelé deti. Odloženie zdravých detí, hlavne dievčatiek je typické pre otrokárske spoločnosti, kedy dôvodom bol nemanželský pôvod, alebo chudoba rodičov. Už v antických Aténach mal otec právo rozhodnúť, či sa narodené dieťa odloží, alebo vychová. V týchto prípadoch ale nešlo o prvoplánovú brutalitu, keďže spolu s deťmi sa odkladalo i poznávacie znamenie, prsteň alebo šperk, na základe ktorých sa rodičia s deťmi veľmi často v budúcnosti navzájom našli.

Celými dejinami našej spoločnosti sa tiahne táto téma a bežná ľudská láskavosť, ktorá viedla k starostlivosti o cudzie dieťa, alebo bežná ľudská zištnosť, ktorá viedla k zneužívaniu siroty, existovala vždy a všade.

Takisto včera, šokovala Slovensko iná správa a to, že 17 ročný chlapec, pravdepodobne zdrogovaný, dobodal svoju matku na smrť. V miestnej komunite bola rodina známa ako slušná a bezproblémová.

Človek predpokladá, že s celkovým rozvojom spoločnosti priamo úmerne rastie aj ľudské povedomie a chápanie zmyslu života. Ale niekedy máme pocit, že opak je pravdou. Akoby tie pravé a základné hodnoty, ako sú vnútorná spokojnosť, rodinná pohoda a potreba vzájomnej komunikácie boli nenávratne preč. Zdá sa, že na prvom mieste je honba za materiálnymi statkami a v spoločnosti sú najviac uctievaní tí, ktorí kričia najhlasnejšie, najarogantnejšie a slovo dialóg im nehovorí takmer nič. Denne sa na nás valia správy plné násilia, beznádeje a zúfalstva. Preto, keď syn dobodá vlastnú matku, tak to zoberieme s „nadhľadom“. Veď je to predsa iba jedna správa z mnohých.

Ale keď sa vrátime na začiatok, k tým nechceným deťom, tak nechápeme. Nespočetné množstvo detí v priebehu ľudských dejín bolo odvrhnutých a skončili na pokraji spoločnosti. A dnes, keď je to u nás takmer rarita, jedno dieťa, ktoré má všetky predpoklady byť šťastné, je schopné dobodať vlastnú matku.

Nevieme čo nás v novom magickom roku 2012 čaká. Jedni vravia, že príde koniec sveta, niektorí hovoria, že číslo 2 je pre človeka šťastné a zdvojené znamená dvojnásobné šťastie. Nech je tak či onak, niekedy sa zdá, že ten imaginárny koniec sveta, čo sa týka ľudskej „schopnosti“ robiť veci, ktoré by nedokázalo ani zviera, je už tu. Niekedy naopak, sledujúc výdobytky dnešnej spoločnosti, jej neskutočnú silu a bohatstvo, prepadáme ilúzii, že sme nezničiteľní.

Možno, že aby ten rok 2012 bol lepší a krajší, ako ten odchádzajúci, stačilo by iba máličko. Možno by jednoducho stačilo, keby každý z nás začal najprv sám od seba.