zaza

Každý z nás pozná Chalupkovo dielo Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali. Tak ako ústredná postava príbehu malomestský čižmár Tesnošil a jeho rodina sa urputne snažia zaradiť sa do „panskej“ triedy, tak sa o to isté v sobotu večer všemožne usilovala šou vysielaná na RTVS s názvom „Face 2012“.

Už len ten názov je symptomatický. Načo by sme ju nazvali napr. „Tvár roka 2012“, keď už máme tú coolovú angličtinu. Niekto by snáď namietal, že tam bolo päť zástupkýň z Česka a päť zo Slovenska, alebo že licencia nepustí, tak či onak, po všelijakých Miss Slovenska, Miss SR, Miss fitnes, Elite Model Look atď. sme tu mali ďalšiu svetovú „Face 2012“. No svetovú ako svetovú. Ako sa to vezme. Čo sa týka módneho návrhára, ktorý mladé devy zaodel, tak bol z Londýna a zastupoval šikmookú rasu. Jeho výtvory mali šokovať ako nás na to dopredu upozornil moderátor, ktorý sa takisto prezliekal pomaly za každým výstupom. Neviem ako ostatní diváci, ale ja osobne som žiadny šok z divotvorných kreácií nezažila. Toľko extravagancie na jednom malom pódiu sa totižto za takú malú chvíľu ani nedalo stráviť. Nuž a posledne predvádzané spoločenské šaty, ktoré mali byť vrcholom prehliadky, boli vhodné akurát tak na party u Lady Gaga. Ale o to v celom programe išlo. Šokovať. Nielen v móde, ale i pri umeleckých vstupoch, kedy sa režisér snažil dať dokopy operu s moderným popom, klasiku s repom a pod. Niektoré čísla vyšli, iné nie. A aby toho svetového nebolo málo, organizátori si pozvali ako najväčší ťahák, anglickú speváčku Soniq-ue. A veru, vďaka „kvalitným“ zvukárom táto atraktívna černoška na výstup v SR určite tak skoro nezabudne. Pri druhej pesničke jej dvakrát vypadol hudobný doprovod, pričom sa prvý krát snažila ako mohla zachrániť to spevom bez sprievodu hudby, ale druhý krát to už vzdala. Ani sa jej nečudujem. Toľká neprofesionalita u priameho prenosu verejnoprávnej RTVS, inštitúcie do ktorej pcháme toľké peniaze, je jednoducho neodpustiteľná. A to nehovorím o sponzoroch, ktorí tento „špás“ zafinancovali. Tie ceny a dary pre víťazky boli ako inak veľmi hodnotné a pre bežného človeka doslova neuveriteľné. Počas šou sme sa od moderátora a moderátorky ešte dozvedeli, že mladé dámy absolvovali pred súťažou tvrdé sústredenia, jedno napr. na Kréte….

Jediné, čo slúži ku cti pani riaditeľke agentúry, ktorá toto celé teátro organizovala, je fakt, že minuloročná „Face 2011“ darovala detskému onkologickému oddeleniu v nemocnici na Kramároch dve vyšetrovacie polohovateľné kreslá. Tie tohoročné naj tváre ČR i SR navštívili onkologicky choré detičky v tej istej nemocnici opäť, pred samotným priamym prenosom. Odvysielaný šot z danej návštevy bol dojemný až tak, že sa pani riaditeľka podujatia po jeho odvysielaní takmer rozplakala. Ale to je ľudské a normálne.

Čo sa mi ale nezdá normálne, je, že na to aby sme niekomu pomohli musíme vyhodiť kopu peňazí za umelcov, ktorých u nás málokto pozná, zaplatiť módneho návrhára, ktorého výtvory sú mierne povedané, otrasné a usporiadať trápnu šou, ktorá sa tvári ako svetová a pritom skončí úplným fiaskom. To tých xy sponzorov naozaj potrebuje túto plytkú a kontraproduktívnu publicitu na to, aby si ich verejnosť zapamätala?

Asi áno.

Pre naše malé Kocúrkovo stále platí text z predslovu Chalupkovej hry:

Quid rides? De te fabula narratur! Čo sa smeješ? Reč je o tebe!