zaza

Zhruba o takýto čas pred dvoma rokmi som v rovnako nazvanom príspevku komentovala 11. ples v Opere, ktorý bol druhý v poradí venovaný nielen bezduchému pretŕčaniu sa celebrít, ale i ušľachtilejšiemu cieľu, konkrétne podpore sociálne slabým umelcom. Ten tohoročný ho z tohto pohľadu určite pretromfol, keďže sa dokázalo vyzbierať cca. 200 tis. eur pre nadáciu Detského kardiocentra. Bezpochyby krásne a záslužné.

Ples, ktorý som popísala pred dvoma rokmi sa zapíše do kroniky spomienkou na „ctihodného“ podnikateľa, ktorý vypľul žuvačku pri príchode na ples rovno na červený koberec prestretý pred historickou budovou SND. Ten tohoročný, 13., zasa vystrčeným prostredníkom nášho celebritného speváka na protestujúcich pred SND.

A práve tí protestujúci bolo isté nóvum, ktoré sprevádzalo ostatný najprestížnejší ples na Slovensku. Muselo to byť nepríjemné prichádzať na udalosť roka, krásne oblečený, dobre naladený a pritom si vypočuť spŕšku nadávok a výkrikov. Pán podnikateľ, ktorý má asi šesť detí s asi piatimi ženami sa nechal počuť, že to bolo trápne a muselo to byť zinscenované, nakoľko to ľuďom doteraz nevadilo, keďže doteraz ani nikdy neprotestovali. Lenže pán zaslúžilý multiotecko nemá pravdu. Bežným ľuďom to vadilo vždy. Bežným ľuďom vadilo, keď si najväčší mobilný operátor na Slovensku napozýval množstvo prominentných hostí na náklady spoločnosti a pritom poplatky za hovory na Slovensku boli tri krát vyššie ako si účtovala rovnaká spoločnosť v Rakúsku. Bežným ľuďom vadilo, keď sa museli v ten večer na všetkých slovenských televíznych staniciach pozerať na VIPs, ktorí mali tú česť a boli na tento najhonosnejší ples pozvaní. Bežným ľuďom neskutočne vadilo, že tí všetci boli, až na pár výnimiek, iba vyškerené smotánkové celebrity, sprofanovaní politici a rýchlokvasení zbohatlíci. A to, že sa to v plnej nahote prejavilo až tento rok, tak to asi nebude tým, že by im to nevadilo. A prečo až teraz?

Nuž odpoveď je veľmi jednoduchá. Pohár trpezlivosti pretiekol. Hoci je to vskutku asi nespravodlivé, že až dnes, keď nesie táto snobská udalosť aspoň náznak ľudskosti, sa zdvihla jasná vlna protestu. Ale nech sa snažia pán Kollár a pani Heribanová hľadať dôvod nespokojnosti bežných ľudí kde len chcú, nikdy ju nenájdu. Jednoducho preto, lebo nemôžu. Presvedčili totiž samých seba, že práve oni patria na Slovensku do  „high society“ a ich pohľad na realitu dňa je daný neznesiteľnou ľahkosťou ich bytia, na ktorú sa bežným ľuďom veru ťažko pozerá.