zaza

Já ti nevím, Bobe*

*…, ale slovenský volič to má ťažké. Vo svojich novodobých dejinách ide k urne v dobrej viere v lepšie časy a vždy je dohnaný si vybrať buď menšie zlo, alebo nejakú zmenu. No vždy je výsledný efekt takmer rovnaký. Spadne z blata do kaluže, alebo niekedy už má pocit, že rovno do h…a.

Tak nejako sa cíti aj dnes. Jeden z tých srandovných politikov, ktorý je náhodou druhou najväčšou persónou v štáte, mu nedovolí na to zabudnúť. Tým, že nepozná „mapu“ spoločenského správania. Tým, že theátro pod menom SNR sa pod jeho vedením vyprofilovalo do formy ad absurdum. Ale lokálna sranda prestáva, keď tento politik začne do sveta vykrikovať veci, ktorým evidentne nerozumie a možno tým spôsobí do budúcna škody, ktoré slovenský volič pocíti.

*…, ale slovenský volič je tuším prekliaty Hronského: , „Trp Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Tak nejako to cíti dnes. Len nechápe prečo. Vo svojich dejinách nikdy nebol zotročovateľom, nevyvolal žiadnu vojnu. Vždy bol poslušný, bohabojný a pracovitý. Tak prečo?

*…, ale asi to bude tou jeho naivitou a nehynúcou vierou, že raz sa všetko zlo na dobro obráti…