zaza

Možnože si niektorí spomínate na môj prvý nick, ktorý zobrazoval mláďa gorily nížinnej, konkrétne samčeka Kiburiho, ktorý sa narodil v apríli tohto roku v pražskej ZOO, gorilke Kijivu, ako jej už tretie mláďa v priebehu 6 rokov.

Tak to je on, v poradí druhý princ Pražskej ZOO. Prvý v poradí je trojročný Tatu a hlavná hviezda je gorilka Moja, ktorá oslávila minulý týždeň šieste narodeniny a dnes je z nej už skutočná slečna. Moja (vo svahilštine Prvá) je celkovo prvé pražské narodené gorilie mláďa. Zhruba o dva roky ju čaká odchod z pražského pavilónu za novou rodinou a snáď aj za svojím vysneným samcom. Ale pre Mojku to bude veľmi ťažké. Totižto, tá pražská „gorilkovic rodinka“ je naozaj výnimočná, krásna a súdržná. 

Do povedomia našich českých susedov vošla táto rodinka zhruba tak 5 rokov dozadu, keď bola na výslní reality show „Vyvolený“. Vtedy si pražská ZOO povedala, že z tejto bulvárnej somariny vyťaží čo najviac, jednak aby sa spropagovala a možno zohnala nejaké, vždy chýbajúce peniaze. Naštartovala projekt Odhalení, „trochu jiná reality show“. Do pavilónu goríl boli nainštalované on-line kamery, ktoré snímali správanie sa rodinky goríl nepretržite 24 hodín, tak aby si návštevníci týchto stránok mohli zvoliť svoju „vyvolenú“ gorilu. Na tú čakala výhra v podobe tuším 4 melónov, čo evokovalo peniaze, ale v tomto prípade to boli skutočné červené sladké melóny. Víťazom bol Richard, otec rodiny, statný striebornochrbtý samec v najlepších gorilích rokoch (má 19 rokov).

Po skončení projektu sa pražské gorily stali v celej ČR také celebrity, že iba Bílá a Gott im mohli konkurovať. Preto pražská ZOO múdro využila túto popularitu, projekt prepracovala a jeho súčasný cieľ je vystihnutý aj v jeho samotnom názve: “Pomáháme gorilám“ (http://hobby.idnes.cz/gorily-v-zoo.asp). Pomocou aktivít v rámci projektu sa v priebehu tých piatich rokov podarilo nazhromaždiť mnoho prostriedkov, ktoré boli využité na záchranu goríl v strednej Afrike. Zaiste ušľachtilý zámer, ale, čo je ale pre návštevníkov webu veľmi zaujímavé, neoceniteľné, poučné a úžasné, je samotá možnosť sledovanť správanie sa týchto inteligentných tvorov. Za dobu projektu si všetci milovníci pražskej rodinky, ktorá má v súčasnosti 8 členov, odžili svoje. Dobré i zlé. Krásne i menej pekné. Veselé i smutné. Tak ako je to v každej normálnej rodine.

Maminu Kijivu, otca Richarda a mláďatá Moju, Tatuho a Kiburiho sme už spomínali.

Ďalej tu máme láskavú Kambu, ktorá má 28 rokov, čo už je na gorilu pomaly babičkovský vek, a ktorá je zo zoologického hľadiska veľmi cenná. Ako jediná z pražského osadenstva sa narodila vo voľnej prírode, a nie v zajatí. Bohužiaľ, jej prvé mláďa sa zhruba pred tromi rokmi narodilo mŕtve. Bolo veľmi smutné pozorovať zúfalú Kambu, ktorá pri pôrode prišla takmer o život, ale vynahradili sme si to bezproblémovými narodeniami Tatuho a Kiburiho. Keďže Kamba po pôrode nadobudla materské pudy a dokonca sa jej spustilo aj materské mlieko, najprv sa ujala Moji, keďže v tom období sa narodil aj Tatu a Kijivu sa nemohla starať o oboch, a dnes sa pre zmenu Kamba stará o Tatuho, keďže Kijivu je zaneprázdnená maličkým Kiburim na plný úväzok. A čo je úchvatné, Kamba má stále materské mlieko!

Ďalší člen je samica Shinda, ktorá je v hierarchii samíc na prvom mieste. Je to staršia nevlastná sestra Kijivu a je to veľká nezbednica. I keď je zo samíc najväčšia, lebo trpí nadváhou, niekedy sa chová ako veľké decko a dokáže sa neskutočne blázniť so svojimi synovcami a neterou. Bohužiaľ, kvôli nechcenému otehotneniu zaviedli Shinde ešte v jej bývalej ZOO hormonálne teliesko, ktoré zrejme spôsobilo následnú neplodnosť. Preto sa o gorilí dorast doteraz postarala iba jej sestra Kijivu, ktorú návštevníci webových stránok prezývajú „pani Rychlá“. Rýchla preto, že v priebehu 6 rokov porodila troch potomkov, čo je pomerne rýchlo, pretože v priemere sa gorila venuje svojmu mláďaťu zhruba 3 roky. Ale keďže Kijivu sa môže pri výchove svojho potomstva absolútne spoľahnúť na dobré tety Kambu a Shindu, tak ju tá rýchlosť nijako netrápi.

Veľká zmena v osadenstve pavilónu nastala v posledných dňoch. Zabehaný denný kolobeh totiž dva týždne pred Vianocami narušila nová obyvateľka, ktorá dorazila z Belfastu. Volá sa Bikira, čo v svahilštine značí „panna“ a vo svojich 15 rokoch je Bikira pannou asi aj naozaj. V Belfaste totižto žila 12 rokov so samcom, ktorého považovala za brata a nespoznala klasickú rodinku s mláďatami. Aj preto ju premiestnili do Prahy s nádejou, že pražská rodinka sa rozrastie a ona sa stane matkou. Všetci dúfajú, že sa to podarí a k tým vlastným súrodencom od Kijivi pribudnú aj tie nevlastné, od Bikiri. Zatiaľ sa Bikira iba pomaličky udomácňuje, jedine Moja sa s ňou snaží nadviazať bližší kontakt, keďže potrebuje kamarátku. Ale všetci dúfajú, že sa Bikira stane plnohodnotným členom rodiny. Všetky predpoklady na to má. Je to trpezlivá, veľmi rozumná a dostatočne sebavedomá gorila, ktorá evidentne stojí o to aby ju táto krásna rodinka prijala.  

Sledovať život týchto výnimočných zvierat, a k tomu v rodinnej komunite, je pre človeka veľmi zaujímavé. Najinteligentnejší tvor na zemi by si myslel, že je najdokonalejší, ale nie je to pravda. Pokiaľ človek vidí, ako sa tieto tvory dokážu obetovať, prejaviť si lásku a bezdôvodne neubližovať, tak mu príde hanba. My ľudia s našou premyslenou dokonalosťou nie sme pomaly schopní robiť niečo tak intuitívne, od srdca, ako je to u týchto krásnych primátov. A je to škoda. Sú veci, ktoré by sme mali od nich učiť. Kvôli nám, samotným.