zaza

Myslieť si, že žijeme v ateistickej dobe, je omyl. Žijeme v dobe silne religióznej, ale čím ďalej tým menej kresťanskej. (Max Kašparů)

Kresťanstvo je najrozšírenejšie náboženstvo sveta, ktoré vyznáva okolo 2 mld. ľudí. Praktizujúci kresťania tvoria v západnej Európe menšinu, približne 10-20 percent z populácie. Kresťanstvo čelí strate svojich pozícií aj vo verejnom živote. Budúcnosť Európy je pravdepodobne spojená s rastom islamu a sekularizáciou spoločnosti. Anton Srholec, kňaz, ktorého morálnu autoritu spochybňuje na Slovensku naozaj málokto zasa hovorí, že budúcnosť kresťanstva je v jeho pravdivosti.  

Súčasný pápež Benedikt XVI. úrad hlavy rímskokatolíckej cirkvi opustí 28. februára. Poľský denník Gazeta Wyborcza napísal, že katolíci majú veriť, že sám Duch Svätý povolal kardinála Ratzingera na pápežský stolec, aby ho zastupoval na Zemi, lebo katolicizmus predsa nepristupuje k pápežovi ako k úradu a preto je aj jeho abdikácia nezmyselná. Keby to bolo naozaj tak, ako si potom vysvetliť dejiny konkláve, t. z. volenia nového majiteľa Petrovho stolca, ktoré sú niekedy až tragicko-smiešne. Napr. najdlhšia doba voľby pápeža v histórii sa kvôli sporom kardinálov pretiahla až na 31 mesiacov. Trvala od februára 1269 do septembra 1271, kedy bol zvolený pápež Rehor X.. Ešte dramatickejšie prebiehalo konkláve jedného z jeho predchodcov Celestína IV., keď bolo 9 kardinálov zavretých pod zámkom v chátrajúcom paláci, kde trpeli neľudskými podmienkami a jeden z nich dokonca umiera. Nakoniec jednohlasne zvolia Celestína IV. s vedomím, že tento vetchý starec aj tak čoskoro zomrie, hlavne, že sa oni sami dostanú von z tohto väzenia. A naozaj, pápež zomiera 13 dní po svojom zvolení (1241) a kardináli po skúsenostiach s poslednou konkláve berú okamžite nohy na plecia s jedinou myšlienkou: „Preč z Ríma!“. Po skorej smrti Celestína IV. zostáva Petrov stolec neobsadený celé dva roky.

Iné noviny, denník La Repubblica napísal, že skutočné dôvody, ktoré stoja za rozhodnutím pápeža Benedikta XVI. sú aféra Vatileaks, korupcia vo Vatikáne a údajné homosexuálne vzťahy vatikánskych prelátov. My na Slovensku sme si zažili svoju odyseu s arcibiskupom Bezákom, takže sme náchylní veriť, že taliansky denník možno ani tak nepreháňa. Vatikán sa dnes začína viac podobať na zle riadený podnik ako na duchovný úrad. Keď si v roku 1942 založil svoju vlastnú banku  (oficiálne sa nazýva Inštitút pre náboženské záležitosti – IOR a len jej celkové imanie sa odhaduje na 5 miliárd eur) asi netušil, že položil základ pre zdroj problémov v budúcnosti. Keď koncom 70-tych rokoch prenikli na povrch podozrenia z nekalých transakcií v Banke Ambrosiano, ktorej bol väčšinovým vlastníkom a kde sa vraj mali prať peniaze talianskej mafie aj juhoamerických drogových barónov, bolo už neskoro. Snehová guľa už  bola v pohybe. Úrady začali v roku 2009 vyšetrovať desiatky finančných domov, ktoré mali kontakty s Vatikánskou bankou – opäť pre nedodržiavanie pravidiel boja proti špinavým peniazom. Až nakoniec talianske úrady pre nedodržiavanie európskych noriem proti legalizácii takýchto príjmov zablokovali v roku 2010 na účte Vatikánskej banky 23 miliónov eur v banke Credito Artigiano, ktoré chcel Vatikán previesť bez ohlásenia. Svätá stolica to celé vysvetlila ako nedorozumenie.

V týchto dňoch je katolícka cirkev v centre záujmu celého sveta. Veriaci sa pýtajú, čo sa to v tom Vatikáne pane Bože deje, že terajší pápež zhruba po 600 rokoch od poslednej oficiálnej abdikácie urobí takýto bezprecedentný a z ich pohľadu nepochopiteľný krok. Veď aj jeho predchodca, milovaný Ján Pavol II. bol starý, nevládny a chorý a dokázal dôstojne doviesť svoje bremeno zástupcu sv. Petra až do konca. Či už naozaj nastáva akýsi pomyselný koniec sveta? To zaiste nie. Ale čo je isté, je fakt, že niečo sa musí zmeniť. Lebo nemôže byť morálnym vzorom to, čo je obostreté pavučinou pochybností a to, keď sa na jednoduché otázky nedostáva žiadnych odpovedí. Katolícka cirkev si už viac nemôže dovoliť hazardovať s dôverou svojich ovečiek a pápež Benedikt XVI. si to plne uvedomuje. Keďže je jeho pontifikát spájaný práve s týmito obvineniami a pochybnosťami, rozhodol sa, ako sám povedal, aby pomohol cirkvi, abdikovať. A rozhodol sa správne. Ukázal, že nie je len pápež, ale zároveň aj človek, ktorý má svedomie.