zaza

Hovorí sa, že všetko má svoje hranice.

Toto si dnes určite opakuje aj bývalá šéfka FNM, uvedomujúc si, čo sa momentálne okolo jej mena deje v slovenských médiách. Včera náhle zmizol v Pravde článok a následná diskusia k nemu, ktorý popisoval pôsobenie tejto persóny v dozornej rade Bratislavskej Burzy cenných papierov. Asi sa Pravda zľakla pravdy. Neviem si totižto predstaviť situáciu, že by vo Veľkej Británii mienkotvorný denník ako The Guardian, alebo The Times po intervencii nejakého advokáta, trebárs i kráľovského dvora, stiahol nejaký svoj článok. Tak ako sa to zrejme stalo v tomto prípade, na ktorom je krásne vidieť, že Slovensko je v tomto ohľade iba obyčajnou banánovou republikou.

Ale vráťme sa k dotyčnej dáme. Je naozaj hrozné, aké peklo sa okolo nej rozpútalo po prevalení sa informácie, že bude radiť Grékom s privatizáciou. A bodaj by nie. Veď táto osoba je jednou z hlavných postáv Nicholsonovej „Gorily“ a dokonca mala tú „česť“, že ako jediná žena figuruje na fotografiách aktérov najväčšieho mediálneho škandálu novodobého Slovenska. Nicholson ju v knihe oslovuje ako Byrokratka z FNM a farbisto opisuje jej hovory v konšpiračnom byte s tzv. Oligarchom. Dialógy sa týkajú hlavne popisu praktík, ktoré títo dvaja používali k tomu, aby ich finančná záujmová skupina vždy hladko sprivatizovala to, čo chcela. Podľa knihy hrala Byrokratka kľúčovú úlohu pri získavaní štátneho majetku pre túto finančnú záujmovú skupinu a Oligarcha ju dokonca chránil i pred vlastnými, argumentujúc, že napr. pri privatizácii Paroplynového cyklu, ZSNP Žiar nad Hronom a mnohých ďalších, boli provízie pre jej rodnú stranu 100 mil. Sk. Takže minister, ktorému Oligarcha radí vo všetkom, by ju preto nemal odvolať.

Pre slušného človeka je fakt otrasné čo i len čítať to, nieto ešte predstaviť si, že by to naozaj bola aj pravda.

Kniha je určite jedna vec, a život druhá. Ľudsky mi je tejto ženy naozaj ľúto. Má rodinu, manžela, asi deti, rodičov… Ale bohužiaľ, je tu jedno veľké ALE! Každý, kto vstupuje do kalných vôd slovenskej politiky a má aspoň trocha chochmesu, vie čo ho čaká a čomu bude vystavený. Jednak zo strany občanov, svojich politických kolegov i protivníkov, finančných záujmových skupín ale aj samotných médií. A je už iba na ňom, ako sa toho všetkého zhostí. Táto dáma, si evidentne vybrala. Určite zvážiac všetky výhody, riziká i možné následky. Bolo to jej slobodné rozhodnutie. Nik ju k tomu nenútil.

Dnes, keď sa pravda pomaly derie na povrch, je zrazu nepríjemná, ťaživá a neúnosná. Ale citujúc Gabriela Lauba, že „Krása nie je vždy pravá, rovnako ako pravda nie je vždy krásna“ je jasné, že tak to už v živote neraz chodí.