zaza

1. júna 2011 som zavesila na tento blog článok o tom, že naše deti sú naša naozajstná budúcnosť. Všetci to vieme a všetci s tým súhlasíme. Ako je potom možné, že sa v týchto dňoch dozvedáme, že slušnej matke, slovenskej občianke, súdy Veľkej Británie pred dvoma rokmi odňali jej vlastné deti a dali ich bez súhlasu rodičov na adopciu. Bez relevantných dôkazov a bez diskusie. Šokujúce je, že MZV eviduje v súčasnosti 38 takýchto príkladov. Kompetentní orgánov, ktoré sú za tento stav zodpovední, dnes proklamujú, že zistia či a kde sa stala chyba. Dokonca úplne nelogicky, bývalá štátna tajomníčka ministerstva sociálnych vecí, ktorej boli tieto skutočnosti určite známe, podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

Ministerstvo práce zaznamenalo prvú informáciu o prípade detí rodiny Boórovcov na základe údajov z MZV v júli 2010. Odvtedy komunikovalo ministerstvo so svojím partnerským ministerstvom vo Veľkej Británii, aj na úrovni zastupiteľského úradu SR v Londýne. „Ale treba povedať, že tá komunikácia bola, ja by som ju nazval neefektívna, pretože nakoniec došlo k rozhodnutiam, ktoré sú nepríjemné a smerovali k tomu, že deti boli odobraté a zverené do pestúnskej starostlivosti náhradnej rodiny„, zrekapituloval prípad minister. Očakával, že predstavitelia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CPMODM), ktorí „viedli toto pracovisko v predchádzajúcom období, mali vycestovať priamo do Londýna, na mieste mať záujem sa kontaktovať s príslušnou partnerskou organizáciou a týmto spôsobom sa pokúsiť veci riešiť“.

Veru, očakával zbytočne. CPMODM sa na to doslova vykašľalo. Veď nešlo o dieťa žiadneho potentáta, milionára, alebo nebodaj ich vlastné. Čo tam po pár odobratých deťoch. Veď ich je ako maku. Hlavne tu, na Slovensku…

Komunikácia teda nenastala, nik nikde nevycestoval a postihnutí rodičia, starí rodičia, ale hlavne deti, sa mohli utopiť vo svojich slzách. Keď nakoniec prípad medializovala TV JOJ, čo jej ide na vrub ako čin roka, ľady sa konečne pohli. Riaditeľka CPMODM bola odvolaná a prípad sa začal riešiť. Verejnosť sa prebudila a aj pod jej tlakom je včerajšie vyjadrenie britského súdu, také aké je.

A ajhľa, zrazu sa začali diať veci, v našich končinách takmer nevídané. Kauza adopcií slovenských detí v Británii sa dostala aj na pôdu parlamentu. Poslanci parlamentného ľudskoprávneho výboru pôjdu na prieskum do CPMODM a na rokovanie výboru si pozvali aj ministra zahraničných vecí a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Povieme si, lepšie neskoro, ako nikdy. Ale to je slabá útecha a náplasť na pocit beznádeje, ktorý je v tejto spoločnosti všadeprítomný a na presvedčenie, že tým hore, je obyčajný človek doslova „ukradnutý“.

Je žalostné, že až „precedens v britskom súdnictve“ ako sa vyjadril minister zahraničných vecí, naštartoval naše orgány konať. Je trápne, že až súkromná TV, ktorej minister kultúry vyčíta, že uráža ľudskú dôstojnosť, našla odvahu a čas na medializáciu týchto smutných prípadov.

Áno je to tak. Naše deti sú naša naozajstná budúcnosť a naša najväčšia devíza. Keď na to zabudneme, nebude mať Slovensko už žiadnu budúcnosť.