zaza

Včera sme sa dozvedeli, že náš predseda Najvyššieho súdu SR sa nemohol osobne dostaviť verejného pojednávania Ústavného súdu o návrhu na jeho disciplinárne konanie kvôli tomu, že dal prednosť iným pracovným povinnostiam, keďže je ako sám povedal „ortodoxný kresťan“. V prvom momente počujúc toto vyjadrenie ma zarazili minimálne dve veci. Ja osobne neviem čo konkrétne znamená tento termín. Viem čo je ortodoxný žid, ortodoxný katolík, ortodoxný evanjelik, ale čo je to ortodoxný kresťan? Slovo ortodoxný znamená, že človek je pravoverný, prísne dodržiavajúci cirkevnú alebo inú doktrínu. V prípade nášho predsedu NS je to vraj kresťanstvo. Z hľadiska formulácie tohto výrazu by sme sa mohli o tomto prieť, ale čo sa týka pravdivosti jeho obsahu, tak tam človeku poznajúcemu životnú dráhu dotyčného sudcu, je už disproporcia viac ako zrejmá.

Všetci vieme, že tento sudca bol nomenklatúrny káder jedinej bývalej vládnucej strany KSČ a všetci my, ktorí sme v tejto dobe žili, si dobre pamätáme ako striktne bola doktrína tejto strany vymedzená voči kresťanstvu. Až tak, že doslova prenasledovala tých, čo chodili do kostola a mať kríž napr. v kancelárii sudcu sa rovnalo rovno väzeniu. Dnes ten, ktorý sa aktívne podieľal na fungovaní tohto chorého režimu verejne prehlási, že je ortodoxným kresťanom. Normálne by sme to považovali za obyčajné prezlečenie si kabáta, čo je u našich verejných činiteľoch úplne bežné, ale v prípade tohto sudcu je to doslova zvrátenosť. Deň predtým totiž dotyčný vyhlásil: „Sudca, resp. už adept na sudcovské povolanie musí mať etiku v sebe.„ Slovo etika vo všeobecnosti znamená dodržiavanie mravných zásad, ktoré sú u sudcu základným predpokladom jeho výkonu. No nie na Slovensku. Najvyšší predstaviteľ súdnej moci nám jeden deň tvrdí, že morálku má v sebe zabudovanú rovno od narodenia a na druhý deň bez ostychu poprie celú svoju minulosť. Jeden deň deklaruje, že jeho odborno-morálny profil je nespochybniteľný a na druhý deň sa súdi o miliónové odškodné za poškodzovanie svojho dobrého mena ústavného činiteľa. Jeden deň nás presviedča, že súdny systém v SR je spravodlivý a na druhý deň žaluje kolegov sudcov ÚS za zaujatosť až v Štrasburgu. Neviem si predstaviť krajinu, v ktorej by takto flagrantne podkopával dôveryhodnosť súdnej moci sám jej najvyšší predstaviteľ.

Nuž, ale na Slovensku je to možné.

Lebo na Slovensku je to tak.

Politici vodu kážu ale víno pijú.

Sudcovia hovoria o etike ale morálka a pravda je im na míle vzdialená.

Občania dúfajú, že bude lepšie, ale realita je stále horšia a horšia.

A čo z toho plynie? Človek už stráca vieru, ale nie v Boha, lebo na príklade nášho najvyššieho sudcu vidno, že túto po ceste životom môže aj nájsť, ale čo je horšie, vieru v lepšiu budúcnosť.

A to je strašné.

Pre túto krajinu, pre nás.